Koľkokrát za deň počujeme od rodičov, priateľov či niekedy aj učiteľov že sme pesimistickí? Buď viac optimistický, nemysli len na to zlé. Podľa mňa si ľudia často mýlia pesimistov a realistov. V dnešnej dobe nie je dobré ani ľahké ani jedno!
Nebuď tak optimistický, včetko nie je len dobré! Daj si dole tie ružové okuliare!
Pane bože, prečo vidíš všetko tak čierne? Dejú sa aj dobré veci.
Ja osobne počujem často obidvoje, nikdy nie som nikomu dosť dobrá. V škole o mňa zakopávajú- mama hovorí že musím byť viac optimistická. Mamka číta veľa motivačnú literatúru, kde sa stále píše ako by sme mali myslieť pozitívne. Nehovor všetko zlé, lebo sa ti to prihodí! V triede som taká samotárska a myslím na zlé veci, lebo sa často s nikým nebavím. Moju myseľ zamestnávajú zlé myšlienky. A nie je to preto, že by som nebola obľúbená, ale skôr sa im nepáči alebo sa nedokúžu stotožniť smojimi názormi, nápadmi...
Čo si o mne myslia? Prečo sa so mnou nikto nebaví? Prečo na mňa všetci tak čučia?
Keď sa zasa človek snaží byť optimista, zase sa to niektorým nepáči.. Keď má niekto zlú náladu, raz, dva vás pošle do kelu, aj keď to myslíte dobre. Niektorí ľudia skrátka nezvládajú že ste veselí keď oni majú depku. Hlavne v puberte je to veľký problém, prečo? Lebo (aj keď si to nechceme pripustiť) si myslíme že sa svet točí len okolo nás. Niekto nemá až tak veľké štádium puberty, to je pravda. No iný môžu a tak keď sa im prihodí niečo zlé, majú pocit že musia byť naštvaný všetci.
Choď do kelu ty krava sprostá! Čo nevidíš že mám zlý deň?!
Už len ta sama veta vám podkope sebavedomie. A vy sa snažíte zmeniť tak, aby ste zapadli. No my nesmieme strácať svoj pohľad na svet! Veď aj Šmolkovia spolu vychádzali a bol tam nešikovní, pesimista.... Ja viem šmolkovia nie sú nijaká realita, ale Človek nikdy nie je starý na rozprávky. Niekedy sa prispôsobiť je dobré, ale nesmieme stratiť sami seba :).
A dôležité je byť tu vždy pre tých na ktorých nám záleží. Veď zlý deň ako prišiel tak aj odíde :)