
Dnešný deň bol v Prahe škaredo upršaný. Obloha bola temná a všetko akoby bolo čirno biele ani dáždniny neboli farebné. Keď som prvý raz vyšla von bola som ako obarená, tak taký to koniec prázdnin som si nepredstavovala... Počasie nám neželá, pomyslela som si. Vrátili sme sa naspäť do bytu a zobrali potrebnú výbavu- dáždnik a nepremokavú bundu. Naše nálady boli ako odraz počasia, nevrlé a akoby nič nepomáhalo. Vyrazili sme na električkovú zastávku a smutna čakali, pričom mi do bot natekalo viac a viac vody. Keď sa konečne ozval zvuk prichádzajúcej električky, polovina ľudí na zastávke vytiahla mobili a kúpili si lístok. Vstúpili sme do električky a zimu nechali za sebou. Farebné plagáty v električke nikomu nezdvihli náladu a všetci bez farebne sedeli. Dorazili sme na našu medzi zastávku a pomali odkráčali pod striešku, akoby nám to malo pomôcť. Nepríjemná nálada vyústila v bezvýznamnú hádku a následnú nevrlosť. Nikto sa netrápil čo by len usmiať a pozdvyhnúť náladu, na čo. Keď po dlhej dobe konečne prišla električka, všetci sa do nej nahrnuli akoby to bola spása. Jediné plus boli sedačky a teplo inak v nej bolo tak isto ako vonku- tmavo a smutne. Keď električka zastavila na našej stanici vyhrnula som sa von až som skoro spadla. Prešli sme na druhú stranu kde mal byť obchod s gorálkami. V obchode bolo príjemne teplo a farebne, za pokladňou sa usmievala predavačka a my sme z lepšiou náladou začali vyberať. Keď sme zaplatili a vydali sa von, bolo to zasa ako pred tým. Pomerne dlhú cestu sme išli pešo, neznámo prečo. Nakoniec sme narazili na obchod s potravinami, kde sme ukojili jeden špatný fakt- že sme hladné ako vlk. Keď sme vyšli von zasa bolo všetko o ničom a aby toho nebolo málo, tak som v mojich plátených teniskách vliezla do vody. Vietor zosiloval a mne bola vetšia a vetšia zima. Pred nosom nám ujela električka a my sme museli 10 minút moknúť na zastávke. Všetko išlo od 10 k 5 a naše nálady to neminulo. Keď sme konečne prišli domov, myslela som si, že už to bude fajn, no zasa som sa mýlila.

Tak to je môj dnešný denník. Musím uznať, že som ho trochu prifarbila a dovolím si povedať, že je trochu nostalgický. Ďakujem za prečítanie a dúfam, že som vás neunudila k smrti. Bye sweeties ^^










