
Naprosto nezvyčajne začnime nezmyseľným názvom. Hahaha, no. Dnes bol zo začiatku celkom fajn deň, ale potom to išlo dolu kopcom.
Ráno som (ako zvičajne) zaspala, ale stihli sme to do školy. Prvú hodinu sme mali matiku, ale keďže učiteľka nebola v škole mali sme suplovanie. Pohoda. Sranda. Druhá hodina bola výchova ku zdraviu, milujem túto hodinu. Pred treťou hodinou sme sa trochu s kamoškou povadili. Prírodoveda a to tiež nebola učiteľka (yess). Potom anglina- pohoda a telocvik. Akože bolo mi do plaču. Pretože po a) mávala som na nich ako debil, aby mi prihlari (na baskete) a oni idú ďalej, neskôr povdia len:
"Ty si s nami v týme?" Nieeeee vôbec -.-"
A po b) trefili ma do brucha (celkom dosť). Potom bola čeština a tá bola zasa v kľude. No na obede sme sa zasa pohádali s kamarátkov a sorry, ale ja už jej nebudem robiť boxovacieho panáka! Vyzerám tak snáď? Prepáčte, viem, že neviete ako vyzerám. Prídem si pri nej keď je hodina ako dobrá kamoška, ale akonáhle sme niekde kde je viecej ľudí (od nás aj z iných tried) robí hroznú frajerku. Príklad: boli sme na obede a išla som si objednať, potom sa vrátim a ide ona a ešte jedna kamoška. Idem za nimi, lebo sa mi nechce stáť v rade. A ona na mňa spustí:
"Vypadni sa postaviť do rady! Ešte sa nám tam niekto postaví!"
"Veď sú tam chalani..."
"No a tak sa tam choď postaviť." *buchne ma do naražených rebier (viz. telocvik)
"Vieš čo? Ja sa na teba môžem vysrať!"
A išla som domov. Proste, ja viem, že je to asi detinské, ale mne to je jedno nebudem tancovať ako pieska!! Najradšej by som nešla zajtra do školy... -.-""
Asi sa vám moje žvásty čítať nechcú. Nevadí.

