Neznášam tieto články, vždy sa mi prieči o niečom takom písať, ale chcem vám to oznámiť. Asi to poznáte, po školských chodbách sa potuluje jeden nádherný chalan, ktorý je vysoký, pekný... Má krásne oči, aj keď neviete akej farby, pretože po sekundovom pohlade do očí tie svoje radšej sklopíte. Keď ste s kamoškou zabrané do hovoru, ale odrazu okolo vás prejde on a stíchnete.
Och tá nešťastná láska. Panebože, prídem si ako dáka babka s 50 mačkami. Americké filmy. Proste ide o to, že je o dva roky starší a ja som oproti nemu dieťatko. Nehodlám, aby ste ma niektorý zahrňovali stupídnymi komentármy ako sú na fb (trápi ma láska... A kto Mickey Mouse?). Doba ide dopredu, zmierte sa s tým.
To som odbočila. Chodím na žurnalistiku a naša šéfredaktorka s ním chodí do triedy (dúfam, že len to). Nemám ju rada, ale nie len za to, príde mi strašne namyslená. No nič. Proste, myslite si, že som uchylná, ale na chodbe aj vonku (keď ideme jednou električkou...) spomalujem a schválne sa zdržiavam vedla neho. Ale aj keď viem, že on vie o mojej existencii asi toľko, že žijem, tak ma stále hreje pri srdci, že som blízko neho.. Znie to úchylne, naozaj. Dosť ma to trápy, ale takým iným spôsobom..
Viete, mám toho na srdci veľa, ale nemyslím si, že by to bolo zaujímavé a táto fraška hore, ma totálne deprimuje.