
Dnes mám ozaj zlý deň. Ráno som sa zobudila celá dolámaná zo spánku na pohovke. V každom prípade sa ho neplánujem vzdať. Ráno som nič nestíhala a navyše ma vonku skoro odfúklo. Nestihla som električku a v nádeji, že ešte stíham moju (len ráno) milovanú desinu som podupkávala na zastávke. Keď som nastúpila do 16, tak mi jednoducho docvaklo, že som ho prešvihla. Špatné znamenie. Do školy som dorazila len tak tak. Okej, nak tí debili tam boli no, čo už. Ale ten idiot ktorého som zrovna potrebovala (nie doslova) tam nebol. A tak som ako vždy len blúdila a hádzala očkom po tom, o ktorom snívam dňom i nocou. Šedé rifle, biele tričko s potlaou a kockovaná košeľa. Je sexi :D, hodili by sme sa k sebe. Jasné zajtra sa tak oblečiem. Už som ním posadnutá. Nuž utiekol mi, nebol na obede, ušla mi električka... Proste totálne prkotiny, akurát ich bolo veľa. Podstatná vec bola tá, že bez neho nevládzem ani dýchať. Je mi za ním veľmi smutno, no osud nám (mi) veľmi neželá. Heh, pomenuj svoj milostný život názvom filmu: On je prostě boží.

A toto rozveselí/ rozospieva:

Comments
u mě na blogu je takové menší oznámení, že tu chvíli nebudu :)gg