
Neviem či som smutná. Som niečo medzi. Ale skôr smutná. A neviem čo so sebou. Včera som mala ohromnú radosť, keď som si dala tú cukrovú vatu, ružovú, samozrejme. Pusu som mala celú špinavú, ale to mi vôbec nevadilo, mala som pocit, ako keby som našla raj. Mhmmm. Potom sme si išli ešte na pizza rožky, mňam. S bylinkovou omáčkou. Mhmmm. Dnes som si trochu viac pospala, upratala a išla ku kaderníčke. 20 cm išlo dole, pane bože. Odfotila som sa aj pred a po a... Fakt rozdiel. Odchádzala som nadšená, ale ako ide čas, je mi to viac a viac ľúto. Dala som si zmrzlinu. Zistila som, že odchod do Chorvátska sa blíži. A mne sa nechce. Fakt hrozne nechce. NECHCE. NECHCE. NECHCE.
