poviedky
26. september 2013 at 18:46 | Minty
Jméno Carrie Bradshaw zná snad každý, i když není zrovna fanouškem Sexu ve městě. I mně učarovalo. No seznámila jsem se raději s jejím mladším já z knihy Deníky Carrie B. Ráda sním o stroji času, kupříkladu. Ale takový stroj, co by mi přivolal do reality knižního hrdinu a naopak, zní také velice dobře. Koho bych si tak nechala poslat? Annu ze Zeleného domu, Janu Eyerovou? Asi bych věčně někoho hostila. Ale teď jsem se rozhodla poznat Carrie. Uvidíme se New Yorku.
Zasněžený, slunný, podzimní. Těžká volba, ale miluju svoje narozeniny a tak to bude spíše zasněžený New York. A co na sebe? Budu tedy doufat, že stroj mě umí nějak nahodit. Nebyl to žádný tvrdý pád, jako to bývá v sci-fi filmech, když hrdinové cestují časem. Měkce jsem přistála na zadním sedadle legendárního žlutého taxíku. Měla jsem na sobě fialové tečkované šaty, které zakrývala vojenská bunda a na nohou jsem měla černé punčochy a žluté lodičky. Páni, pomyslela jsem si. Taxík přejel kolem několika známých míst a zastavil u kavárny, jejíž název si asi budu muset vymyslet. Uprostřed seděla dívka s blond kudrnatou hřívou a popíjela kávu.
"Carrie!" Zavolala jsem na ni a ona se hned otočila a s úsměvem mi zamávala. Vybrala jsem se ke stolu. "Ahoj." Pozdravila jsem.
"Ahoj zlato." Zírala jsem na ni jako na zjevení, s očima dokořán a jen tak tak jsem držela zavřenou pusu. "Emily, jsi v pohodě?" Emily? Kdo je Emily?
Je to jako v Nekonečném příběhu, kdy se Bastien stane součástí příběhu. Krása. S Carrie jsme se nádherně zapovídaly a já jsem si chvíle s ní užívala plnými doušky. Prozradila mi všemožné z jejího života, poradila mi jak psát a nějaké její módní tajemství. Bohužel čas se zkrátil a opět jsem naskočila do žlutého taxíku směr Praha. Ale kdo ví, možná se s Carrie ještě někdy uvidíme.
Počet znakov: 1492
Počet znakov (s medzerami): 1798
Len drobná poznámočka. Som pôvodom so Slovenska, ale dlho žijem v Prahe, preto je poviedka v češtine :).
7. september 2012 at 18:57 | Minty
Zobudila ma silná bolesť hlavy a pípanie akéhosi zariadenia. Pomali som otvorila oči a zamrkala. Pred očami sa mi mihalo veľa obrazov, no všetko bolo biele. Konečne sa mi podarilo zachytiť moje okolie, ležala som v nemocnici a do očí mi svietilo bodové svetlo. Zmocnila sa ma panika a prudko som sa posadila. Do hlavy mi vystrelila prudká bolesť až som skríkla. Do mojej izby vbehla sestrička v bielych šatách. Mala krátke blond vlasy, bola trochu postaršia a mala veľké upokojujúce oči. Prišla k posteli a skontrolovala či všetky zariadenia fungujú ako majú a potom sa otočila ku mne.
" Ahoj, ja som Diana a budem sa o teba pár dní starať." usmiala sa
" A čo tu robím? Ako som sa sem dostala?!" teraz už som naozaj panikárila
" Oh Maya, to nič, všetko bude v poriadku, nemusíš sa báť." neznášam keď to ľudia hovoria
" Ihneď mi povedzte ako som sa sem dostala!!" vykríkla som na ňu
Bolo to nádherné ráno ako stvorené pre rannú prechádzku v parku. Maya si vzala veci a vyšla do sviežeho Londýna. Keď prešla niekoľko blokov, objavila sa pred rozľahlím parkom. O takomto čase tu zatiaľ bolo len niekoľko ranných vtáčat, najviac psíčkari, ktorý sa vybrali so svojimi miláčikmi von. Tento čas bol pre Mayu ako stvorený, keďže ju tak nemohlo odchytiť veľa ľudí. Prechádzala sa medzi záhonmi ruží a tulipánov, zašla k svojej obľúbenej lavičke na brehu jazera. Z lavičky bol dokonalý výhľad na vychádzajúce slnko, ktoré sa odráža od hladiny jazera. Celé okolie zahalí žlto ružová žiara a všetko je ako z rozprávky. Dnes Maya trochu zaspala takže si musela pohnúť, ak chcela zastihnúť východ slnka. Za chrbtom jej čvirikali vtáci a slnko sa dralo von. O chvíľu už bol celý park osvetlený slnkom a Maya sa vybrala domov. Doma rozvoniavali lievance s horký ovocím a slanina s praženicou. Vyzula si boty a vyšla do kuchyne, kde pri šporáku stála jej mama oblečená v jej obľúbenom župane, pri stole sedel jej otec, ponorený do čítania novín.
" Dobré ráno Maya." usmiala sa mamina
" Dobré ráno mami, oci."
Sadla si k stolu a pustila sa do vynikajúcich lievancov. O chvíľu už spolu všetci debatovali o tom čo zažili predchádzajúci týždeň. Otec dostal výbornú prácu architekta, k tejto robote ho dostala Maya, lebo si myslela, že jej otec je dobrý umelec. No z akéhokoľvek umenia zišlo, potom ho nahovorila, aby s ňou išieľ na prednášku o Anglickej architektúre, prednáška ho nebavila a tak začal kresliť dom. Keď to uvidela učiteľka, ktorá viedla prednášku, tak sa pre otca úplne nadchla a od tej doby mu posieľa jednu pracovnú príležitosť za druhou. Mamina sa pochválila s tým, že jej vydali knihu, volá sa Forget myself, a je o dievčati ktoré sa stane slávnou speváčkou, ale neustále ju niekto prenasleduje a jedného dňa sa ju pokúsia zabiť. A Maya sa pochválila s tým, že ju nominovali na Teen literary talent. Tento príjemný deň bol neporušený až do večera...
Maya išla do svojej izby, keď na stene zahliadla tieň. Najprv si myslela, že sa jej to len zdalo, no tieň videla znova a znova. Vybrala sa za ním, dobehla do hudobnej miestnosti, kde bolo veľké francúzske okno a koncertný klavír. Táto izba tu bola už vtedy, keď sa nasťahovali. Dom bol postavený veľmi dávno, ešte niekedy v stredoveku, no vojna ho zničila a z domu zostali len základy. Objavil ho významný Anglický podnikateľ, dal dom do poriadku a keď sa oženil dal pristaviť jednu izbu- hudobnú sieň. Teda vtedy to bola sieň, ďalší majiteľ dal dom prestavať, aby mohol prirobiť ďaľšie izby a podzemnú skríš. Než bolo všetko hotové vypukla druhá svetová vojna a jeho rodina sa schovávala v skríši. Vojaci ich tam našli a zabili, od tej doby tam nik nežil. Až potom sa do domu prisťahovala Maya a jej rodina, krátko po nasťahovaní mala pocit, ako keby na klavír niekto hral, alebo sa prechádzal po dome, časom to však prestalo. Vbehla do hudobnej miestnosti a uvidela otvorené francúzske okno a rozvírené záclony, stolička pri klavíri bola odsunutá.
" Haló?" zavolala " Haló, je tu niekto?" nebol to dobrý ťah, veď ako to býva vo filmoch?
V tom ju niekto zo zadu chytil, otočila sa no nikto tam nebol. Začínala sa bať, pristúpila ku klavíru, na klávesách boli červené otlačky. Zastala pri okne, nahla sa von či niekoho neuvidí.
" Haló" zakričala znova, ozvalo sa slabý hlas " Haló, j.. je tu niekto?" skúsila znova a zase sa jej ozval hlas.
Otočila sa k dverám, aby vyšla na chodbu, no dvere sa pribuchli. Maya stisla kľúčku, nešlo to, boli zamknuté. Ako je to možné? Veď boli ovorené, pozrela cez kľúčovú dierku. Na chvíľu sa jej zazdalo, že vidí niekoho oko pritisnuté z druhej strany. Vykríkla a odskočila od dverí.
" Pomooooc! Pomôžte mi niekto! Pomoooc!" kričala a búchala na dvere, no nikto neodpovedal. Znova sa rozhliadla po izbe, nikde nikto. Bála sa a panikárila. Podišla k oknu, aby sa nadýchla čerstveho vzduchu, keď zacítila na chrbte ľadové ruky ako ju strkajú, ani sa nestihal otočiť a padala. Padala z okna na na trávu, než jej potemnelo pred očami, zahliadla v okne postavu. Bol to muž, určite to bol muž, no bol schovaný v tieni.
" Pane Bože, zavolajte niekto sa nitku!!"
" Maya, Maya! Maya počuješ ma?"
" Ako sa to stalo?"
Všetky hlasi zneli ako v diaľke a zlievali sa dokopy.
" Okolo pol jednej ráno ťa sem priviezli, bola si v bezvedomí. Okolo teba behalo veľa ľudí a doktori vraveli, že je to zvláštny prípad. Vraj si bola v bezvedomí, no niekedy sa im zdalo ako keby si chcela niečo povedať, alebo zakričať, dokonca si vraj aj nemala chvíľu pulz."
Nie, to nie je možné. Veď sa mi nič nestalo, išla som spať a... o nie, o nie, Bože môj to nie je možné. Mala som pocit, že ma zasa obchádzajú mdloby, začala so zhlboka dýchať a snažila som sa upokojiť. Hudobná miestnosť... dotyky... hlas... oči... otlačky... ten muž v okne. Čo to má znamenať?
Takže, potrebujem od vás počuť pár vecí. Ako sa vám poviedka páčila? Chcete pokračovanie? A ak tam nájdete gramatické chyby, bola by som rada, ak by ste mi ich oznámili, ďakujem. Dúfam, že sa vám poviedka páčila a, že ste boli aspoň trochu napätý. :) Minty
5. september 2012 at 18:15 | Minty
Niekto možno ztrávi svätého Valentýna so svojím milovaným, ale my, čo máme menej šťastia ho presedíma doma s misou pukancov a pozeraním romantických filmov. Úprimne vždy mám plné zuby tej nereálnej romantiky vo filmoch. Vždy to skončí tak, že hodím prvé čo mám po ruke do televíznej obrazovky, začnem kričať ako to nie je fér a rozplačem sa. V podstate pre mňa sv. Valentýn znamená deň beznádejnej osamelosti. Rodičia idú na romantickú večeru, kamošky sú vonku so svojimi chlapcami a brat so svojím dievčaťom. Raz to bolo ale iné, čo vám budem nahovárať- lepšie to nebolo...
Toho dňa bola sobota, super, takže celý deň sama zavretá doma. Vyhrabala som sa z postele a pohľad mi padol na papierik na mojom stole. Becky, zlatko, ocko ma vzal na celý deň do kúpeľov a potom na romantickú večeru. Prídeme neskoro, možno až zajtra. Blake išieľ so Reece na víkend preč, oznámil nám to včera. Uži si svätého valentýna a dobre sa s Mellissou bavte. Mamka Mell je moja mladšia sestra, mám ju rada, ale niekedy mi lezie na nervy. Len pre predstavu- Blake je najstarší má 20, ja som stredná mám 17 a naša Mell má 16. Vyšuchtala som sa z izby a vošla do kuchyne, samozrejme, Mell už bola pripravená na rande.
,, Ahoj Becky, ták koľko si už dostala milostných želaní?" opýtala sa, moc dobre to vie. Hodila som po nej zlovestný pohľad a vytiahla som si jogurt. ,, No ták Beck ja sa ti smiať nebudem. Tak sa priznaj, 10? 20? Ja som dostala od rána 50!" povedala trochu posmešne. To už mi stačilo, šmarila som po nej kuchársku knihu ktorá ležala na linke. Mell sa podarilo uhnúť môjmu hodu a šialene sa rozosmiala, potom zobrala kabelku a odišla. Ja som sa zvalila na gauč a zapla telku. Áno hneď od rána tam cpite tie romantické s*ačky. Tipický valentýnsky deň, podišla som k mikrovlnke, aby som si spravila pukance. S miskou som sa hodila späť na gauč a zapla som si môj obľúbený valentýnsky film- Láska na zabitie. Žiadna romantika, vďaka Bohu, je to horor s maximálnym počtom akcie. Film začal, asi o pol hodinu som počula Mellisu ako vriska pred domom. Stopla som film a pozrela sa z okna.
,, Ty sviniar! Ako si mi to mohol urobiť!"
,, Mellisa, viež, že ťa veľmi miluejm!" jasné Zayn, vždy som vedela, že je to i*iot.
,, Áno?! Tak strašne ma miluješ až si ma podviedol s mojou najlepšiou kamarátkou?"
,, Mell nie je to tak ako to vyzerá!"
,, Tak mi to vysvetli! Bozkávali ste sa pred školou len tak?! O tom pochybujem!"
,, Mell..."
,, Nie! Už ťa nikdy nechcem vidieť! Vypadni!"
,, Mellisa, počúvaj ma..."
,, Ty si mi nerozumel?" Vypadni už ťa nikdy nechcem vidieť! Je ti to dosť jasné?"
,, Ale Mell.."
,, Choď do čerta! Vypadni mi z očí!" konečne sa Blake otočil a išieľ preč. Potom si Mellisa sadla na schody a rozplakala sa, bolo mi jasné, že ja ju neuteším, no skúsiť som to musela.
,, Mellie belie," tak som jej hovorila keď sme boli malé ,, To nič, bol to blbec."
,, Ch- choď pr- pre- preč.." obiala som ju okolo pliec a pritiahla si ju k sebe. Moja malá sestrička je smutná a veľká sestra sa musí starať, ach kiež by tu bol Blake.
O niekoľko minút už sme obe sedeli v pyžame na gauči a sledovali film. Zjedli sme celú krabicu zmrzliny a dva balíky pukancov. Celý deň sme len plakali a kričali, áno najkrajší valentýn na svete.
O 5 rokov neskôr
,, Niee, to by som nepovedala! Nikdy!" smiala sa Mellisa
,, Ále áno povedala si to! Si moja malá sestrička." smiala som sa s ňou
,, Čo sa to tu deje dievčatá?" spýtal sa Blake ktorý niesol v náručí maličkú Callie, jeho a Reecinu dcéru.
,, Ahoj láska už som tu." ozval sa Daniel- môj manžel, pristúpil ku mne a pohladkal ma po bruchu. Áno som tehotná! A to som pred pár rokmi sedela neustále sama zatvorená doma.
,, Mellisa! Tak dlho som ťa nevidel! Chýbala si mi!" za Danielom vstúpil do miestnosti Liam- Mellin priateľ.
,, Tak... Becky kedy to bude? Kedy sa stanem tetou?" spýtala sa Mell
,, 17. 7. už sa to blíži, nemôžem sa dočkať!"
,, Tým chceš naznačiť, že sa nemôžeš dočkať kedy budem babka?" zasmiala sa mama
,, Mami, oci! Kedy ste prišli? Chýbali ste nám."
Takto by som mohla pokračovať veľmi dlho, no to si už domyslite vy :).
To je sľubovaná poviedka. Niesom s ňou veľme spokojná, viem aj lepšie. No nieje to zas tak hrozné. Čo vy na to?